Malé Karpaty - Vysoká - Róbert Pintér

1.  11. 2007.

Malé Karpaty sú spolu s rakúskymi Hainburger Berge (Hainburské vrchy) jeden krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch je Záruby (768 m n. m.). Ide o nevysoké stredohorské pásmo dlhé asi 100 km. Malé Karpaty začínajú v Bratislave na Dunaji (pásom  od územia severne od Devína po Bratislavský hradný kopec) a tiahnu sa až po Nové Mesto nad  Váhom. Významným sedlom v centrálnej časti pohoria je sedlo Baba. V roku 1976 boli  vyhlásené za „chránenú krajinnú oblasť“ (64 610 ha). Geomorfologicky sa Malé Karpaty z juhu na sever členia  nasledovne: Devínske Karpaty (v Bratislave po lamačskú priekopovú  prepadlinu), Pezinské Karpaty (v Bratislave a až po obec Buková na severe), Brezovské Karpaty (medzi Bukovou a Prašníkom, Čachtické  Karpaty (medzi  Prašníkom a Novým Mestom nad Váhom). Klimaticky patria do mierne teplej  oblasti (január: priemerne −3 °C, júl: priemerne 18-20 °C, 900 mm zrážok ročne). Rastú tu prevažne listnaté lesy, v nižších polohách dubiny, vo vyšších bučiny. Prevládajú hnedé pôdy.

Medzi Jablonicou a Trstínom sa pohorie delí na dve časti: južná a juhovýchodná pozostáva hlavne z kryštalického jadra s druhohorným obalom (tatrikum). Kryštalinikum Malých Karpát sa čiastočne líši od ostatného tatrika, člení sa na spodnú pezinsko-perneckú a vrchnú harmónsku sériu. Kryštalinikum bolo pôvodne tvorené prvohornými sedimentami, počas hercýnskeho  vrásnenia však boli  premenené v dôsledku intrúzií žúl na  viacerých miestach na fylity. Žuly tvoria dva masívy: bratislavský a modranský, ktoré od seba delí línia kryštalických bridlíc medzi Pezinkom a Pernekom (tzv. pezinsko-pernecká séria). Tiež pomerne  početné paleozoické bázické sopečné horniny boli premenené na amfibolity. V perme bolo územie Malých Karpát súšou. V triase bola  jeho časť zaplavená morom, v jeho priebehu sa však niekoľkokrát vynorili, čím sa líšia od ostatných jadrových pohorí Slovenska. Severozápadná časť Malých Karpát je tvorená hlavne príkrovmi mezozoika. Sú to hlavne triasové až kriedové vápence a bazalty chočského a krížňanského príkrovu (jeho vysocká jednotka). Príkrovy sú však  porušené pokriedovými spätnými prešmykmi. Vyskytuje sa  tu aj sedimentárny obal tatrika  a popríkrovové vrchnokriedové a neogénne sedimenty. Tatrický obal tvoria 4 jednotky (devínska, kuchynská, kadloubecká a solírovská). Z podložia tatrika tu vystupujú i horniny infratatrika, ktoré reprezentuje borinská a orešianska  jednotka. Pozdĺž okrajov pohoria na niektorých miestach vystupujú aj paleogénne a neogénne horniny,  ktoré boli zabudované do jeho stavby pri otváraní Viedenskej a Dunajskej panvy v strednom miocéne. Vodné toky vytvorili v pohorí početné doliny, v horných častiach sa zachovali široké náhorné plošiny s vystupujúcimi izolovanými vrchmi a krátkymi hrebeňmi. V triasových a jurských vápencoch sú jaskyne (napr. Driny) a povrchové krasové javy. Na juhovýchodných stráňach sú známe vinohrady (Bratislava, Bratislava - Rača, Pezinok, Modra a  pod.), severnejšie pás pastvín a sadov. Na severozápadných úbočiach zas nájdeme veľa zrúcanín hradov. Oblasť Malých Karpát a Záhoria tvorí významnú zložku slovenského  ľudového umenia, folklóru – významná je svojrázna architektúra, kroje, výšivkárstvo a čipkárstvo, rezbárstvo, nástenné maliarstvo a najmä keramika (známa modranská keramika). V roku 1942, počas druhej svetovej  vojny, sa tu utvorila a pôsobila partizánska  skupina Janka Kráľa. Jej spoluzakladateľom bol Alexander Markuš. Partizáni pôsobili v oblasti Malých Karpát aj počas bojov o oslobodenie mesta v apríli roku 1945. Pomáhali svojimi akciami Červenej armáde.Malé Karpaty sú  predovšetkým turistickou oblasťou (najmä pre Bratislavčanov, pozri aj Bratislavský lesný park). Prevažuje pešia turistika, hoci oblasť poskytuje aj možnosti mototuristiky, lyžovania (napr. Pezinská Baba, Zochova chata) a zimnej turistiky.

Tradičný výstup po modrej TZT z obce Kuchyňa cez  Vývrat na Vysokú (754 m). Účastníci:  Bosorka, Čerry.